Choď na obsah Choď na menu
 


Klenoty Slanských vrchov - Jazero Izra a Veľký Milič: 3. august 2014 (peši)

3. 8. 2016

V Prešove je príjemné teplé ráno ale cestou do Košíc od juhu nám pribúdajú mraky, ktoré neveštia nič dobré. V Košiciach si kupujeme 2 pršiplášte. Cestou z Košíc už prší. V Slanskej Hute nás zľahka lizla letná búrka. Čakáme na ten pravý čas. Od juhu sa obloha vyjasňuje a tak vyrážame na trocha pozmenenú trasu oproti plánu. Chceme sa vyhnúť mokrej tráve a tak šľapeme po cyklistickej cestičke, ktorá nás doviedla do lesa. Onedlho Janka nachádza prvý dubák, ktorý má aj susedov.  Tu sa začína ďalšia neplánovaná súčasť dnešnej túry – zber hríbov a iných húb. Kým som hľadal bunker z prvej Česko-Slovenskej republiky ostatní začínajú plniť Katkine sieťky. Pri bunkri už máme riadnu kopu hríbov a iných húb. Po povinnom prezretí bunkra aj zvnútra si robíme  foto. Vraciame sa na asfaltku aby sme ľahšie našli Kresanú skalu. Bez problémov sme pri nej, ale skalu si obzerám len Ja, Fero a Milan. Ostatní radšej sedia na skale a dopĺňajú energiu. Musíme nájsť ďalšiu asfaltovú cestu, čo sa Mirovi bez problémov podarilo. Pokračujeme do sedla Malého Miliča a zbierame huby. V sedle je „chata Lesov SR“ s príjemným posedením a altánkom. Všetci túto vymoženosť využívajú na rôzne činnosti. Fero, Jano, Ja a Miro si nenechávame ujsť skaly pod Malým Miličom. Kocháme sa pohľadom na skaly a nádherným výhľadom do ďaleka... Po zostupe do sedla odkazujem prítomným, že neodídem kým všetci neuvidia túto nádheru. Poslúchli všetci a bez reptania si obzreli to čo aj my... Fero sa rozhodol navštíviť Veľký Milič a Skárošskú vyhliadku a tak sa odpojil od skupiny. Šťastne sa mu to aj podarilo a stretli sme sa až tesne pred jazerom Veľká Izra. My sme pokračovali po červenej značke, ktorá nás „doviedla“ na hraničný hrebeň, kde zber húb stále pokračoval. Cestou sme videli hrad  Füzér  v Maďarsku a peknú skalu nad obcou Pusztafalu. Tu ale začalo peklo, ktoré som neskôr nazval  „szkopec“ (čítaj – zkopec). Bol to kopec, ktorý smeroval dole takmer kolmo a na cestičke bola jemná, mokrá, čierna hlina. Po tejto ceste sme išli aj na zadku, po štyroch, bokom, cez les, traverzom..., ale stále tu bol obrovsky „szkopec“ (odvodené od slovného spojenia „z kopca“). Našťastie sa nám na tomto „szkopci“ nič nestalo. Niektorí aj tu dokázali ešte zbierať hríby. Pod „szkopcom“ narážame na pekné stanovište hríbov. Každý si ešte našiel posledný kus... K jazeru je to ešte asi 30 minút. Cestou stretávame Fera, ktorý „szkopec“ obišiel „skratkou“ cez les. Pri Izre si doprajeme zlatistý mok. Niektorí sa aj vykúpali – zaplávali. Ostatní si aspoň namáčali nohy. Do Slanskej Huty je to ešte vyše hodiny poctivého šľapania. Pri ďalšom Bunkri sa ešte odfotíme a už sme pri autách. Cestou sa zastavujeme v Košiciach, kde úspešne reklamujeme nekvalitné pršiplášte. V Prešove u Gréka si delíme tretinu úlovku, lebo v Mirovom aute to už mali dávno podelené (každý zbieral do svojho...).  Myslím, že na túto akciu budeme ešte dlho, dlho  spomínať...

Účastníci:  Fero  (prešiel približne 21 km a 950 m. prevýšenia)

                Jaro a Katka.  

                Miro, Hanka, Jožko a Gabika

                Jano, Renáta, Janka a Milan,

                 (prešli približne 19 km a 820 m. prevýšenia )

                 (a s nami aj vyše 200 hríbov)

Zaznamenal: Jaro, vedúci akcie

 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Okolie jazera Izra