Levočské vrchy - 11. september 2011 (peši do 20 km)
1 priateľka a 9 členov nášho oddielu sa vybralo na akciu do Levočských vrchov, kde viedli naše kroky v tento deň. Na tretí pokus sa nám podarilo za Jakubianami vystúpiť z dvoch áut. Po privítaní a prezutí sme sa vydali v ústrety horám. Po krátkej ľahkej desiatej pri horárni sme pokračovali asfaltkou pod vrch Derežobá (1213m). Musím napísať, že orientácia v tomto prostredí je náročná, lebo na mape sú vyznačené cesty podstatne inak, ako v skutočnosti naozaj vedú. Aj napriek tomu sme nabrali správny smer a okolité kopce sme spoľahlivo identifikovali. Rozhodli sme sa vystúpiť na Derežovú namiesto toho, aby sme ju obišli asfaltkou. Na vrchu sme objavili zaparkované stroje, ktoré nivočia naše lesy – automatickú pílu, odkôrovač a odvetvovač v jednom, základňu lanovky a obrovský „traktor“ na naloženie a zvoz guľatiny. Po prehliadke strojového parku vojenských lesov sme zostúpili z Derežovej. V diaľke sme už videli vrchol 1169 m vysokého Jankovca. Tu sme mali naplánovaný nedeľný obed, a tak sme sa rozdelili na Fera a nás ostatných aby sme vrchol zdolali z rôznych strán. Fero bol samozrejme rýchlejší a tak stihol vyspovedať jedného poliaka, ktorý sa mu snažil ujsť. My ostatní sme najprv pohodlnou cestou obchádzali nevýrazný kopec a neskôr kráčame po „lese“, kde už niekoľko rokov nerastie žiaden strom. Obrovská tráva a torzá odumretých stromov nám robia menšie problémy, ale našťastie sme narazili na „slušnú“ cestu a bez väčších problémov prechádzame okolo ikon na Jankovci. O pár metrov míňame zostatky kamenných múrov z horárne a ešte stále funkčnú studňu. Na vrchole nás už netrpezlivo čaká Fero. Zakladáme oheň a zanedlho k nám prichádza turistu v ktorom spoznávam starého známeho Jožka Gerčáka ktorý v minulosti často absolvoval hlavne lyžiarske túry aj keď nebol našim členom. Veľmi sa nám nechcelo pokračovať , ale Fero nám aj dnes nedal pokoj a tak sme museli dvihnúť naše ťažké zadky a pokračovať. Nanešťastie sme minuli ten správny zostup k riečke Jakubianka a tak pokračujeme cez Piesočný vrch. Tu zisťujeme, že sme prešvihli ten správny čas na zostup a tak kufrujeme naspäť na hrebeň a doslova necestou zostupujeme cez hustý smrekový les. Po nekonečnom zostupe v nebezpečnom teréne nachádzame zvážnicu a zanedlho sme na dne doliny pri riečke Jakubianka. Mali sme šťastie a auta sme minuli len o 2,5 km. Vodiči a ja sa vydávame na cestu nahor ostatní čakajú na krížnych cestách.
Cesta do Prešova ubiehala rýchlo a záver sme urobili na Starej Dúbrave. Tu sme sa rozišli domov.
Akcie sa zúčastnili: Kalužovci, Vysokovci, Gabika Bozuľová s „kmotrou“, Edita Balážová, Fero Bednár, Milan Harčár a Jano Pončák.
PS: Tak zdevastovaný les som ešte nevidel! Tu by sa mali konať semináre na tému: ako sa nemá starať o les a ako nebudovať cesty v lese. Som laik, ale sa vôbec nečudujem, že minulý rok dolinu Jakubianky postihli, tak hrozné prívalové vlny, ktoré zdemolovali jediný prístupový most do obce a napáchali škody na štátnom aj súkromnom majetku. Stopy po povodní sú zrejme ešte aj dnes a koryto Jakubianky vyzerá otrasne!
Zaznamenal: Jaro
Náhľad fotografií zo zložky Levočské vrchy