Choď na obsah Choď na menu
 


Bajerov - Sedlice: 18. december 2011 (8 km)

18. 12. 2011

18. decembra sme sa zišli na poslednej plánovanej akcii. V Bajerove nás (Jaro a Katka Vysokí, Jano a Renáta Pončákovci, Miro a Hanka Kalužovci, Gabika Bozuľová, Fero Bednár a Tóno Sopko čaká zimné ráno.  Fero nám  podal podrobnú informáciu o histórii a súčasnosti  obce ,z ktorej pochádzal aj jeho dedo. Prezreli sme si krížovú cestu, ktorá je veľmi vkusne urobená na kmeňoch 14 statných stromoch a je osadená okolo kostola. Po prehliadke sme sa vybrali na našu túru. Čaká nás zasnežená poľná cesta a ukazuje sa nám nádherné zimné počasie.  Stúpame okolo potoka, ktorý nás bezpečne doviedol na  „Kopce“ kde stretávame 77 ročnú obyvateľku, ktorá sa ponáhľa do Bajerova do kostola. Tu stretávame aj ďalšieho miestneho obyvateľa ,s ktorým prehodíme pár slov. Kocháme sa pohľadmi na vybielenú Čiernu horu s Roháčkou. Zabudli sme sa obzrieť na Šariš hrad, ale snáď ho ešte z tohto miesta uvidíme už na budúci rok. Na krížnych cestách sa správne rozhodujeme a vystúpime na Rešetku 577 m.n.m.  Predpokladáme výhľady na Vysoké Tatry, ktoré na veľké sklamanie sú zahalené v oblakoch. Vysoké Tatry len tušíme a dohadujeme, kde ich máme hľadať.Z Janovej mikulášskej čižmy si vyťahujeme drevené čísla  a neskôr vytiahne aj ďalekohľad, ale Tatry sú stále v oblakoch.  Rozhodli sme sa tu občerstviť a tak tu strávime najbližšiu hodinu. Časom sa  k nám pridávajú Paľo Prokopovič a Milan Harčár. Čakanie sa oplatilo a po prevalení sa bieleho mraku cez naše hlavy sa v diaľke zjavujú naše krásne Vysoké Tatry. Poberáme sa ďalej a za Rešetkou vidíme Slanské vrchy s Čiernou horou, Šimonkou a Makovicou, ktorá sa nám javí ako ostrov v obrovskom bielom mori. Schádzame na Dunitovú skalku /Kamenu/, ktorá sa  týči nad obcou Sedlice. Po povinnom fote a pravej zimnej  guľovačke schádzame do dediny, kde strávime najbližších 5 hodín. Jano nám pripravil krásne prekvapenie, s ktorým sa fotíme na dvore pred chalupou. Na oplátku Kalužovci venujú Janovi a Renáte krásnu deku, pod ktorou im určite nebude zima. Pečené zemiaky dojedáme v Prešove na nástupišti č. 27  pri studenom pive. Rozchádzame sa domov v dobrej nálade. V priebehu popoludnia sme využili čas aj na vianočné vinšovačky, ktoré sa všetkým zúčastneným páčili.

Dnešná akcia na záver roka sa nám vydarila nielen pre krásne zimné počasie, v mraze a v snehu, ale hlavne pre výbornú náladu, ktorú sme si vylepšovali pri „štrnastich zastaveniachí“ počas celého dňa.

Dovidenia na akciách v roku 2012.

Spracoval Jaro Vysoký